... tentoktát v lese z červeného smreku ... Ihličie zhnedlo a začína opadávať ... Z niektorých stromov viac, z iných menej. Z opadnutého ihličia tam bolo mäkko a z husto osadených stromov - tma ... Slniečko sa nesmelo predieralo pomedzi konáre. A ten vzduch ... Vždy sa v tomto prostredí snažím zhlboka dýchať, rozťahovať pľúca, nasať čo najviac kyslíka, aby sa dostal do každej bunky tela ...
Tento les je mladý, môže mať 10 , najviac 15 rokov ... Predtým bola na jeho mieste krásna lúka, naše deti sa tam v zime chodili sánkovať, lyžovať ... svet sa neustále mení ... :)
Prechádzala som sa sama a veru aj strach som mala ... Vraj sú tam diviaky a veľké jelene ... Hlavne tie diviaky mi naháňajú hrôzu ... Našťastie asi zašli hlbšie, do tôní ... všade bolo ticho a kľud ...
Tak na dnes aspoň toľko ... Prajem vám krásne dni prežité v prírode ... ešte stále je tam krásne ...
vaša Laura ♥
To je snad poprvé, co vidím, že les nekde přibyl a ne že ho naopak zlikvidovali ;)
OdpovedaťOdstrániťJinak divočáků se bojím i já. Máme je tu přemnožené. A když chodím s pejskama .... Není to vždy příjemné.
Lauri, měj krásný den. Petra
Taky mám teď poslední roky docela strach chodit lesem sama. Když vidím, jak je leckde od divokých prasat rozryto, tak
OdpovedaťOdstrániťv sobě pohodu nemám.
Hezký den!
Hanka
Laury, krásné fotky. Divočáků bych se taky bála. Měj krásný pátek.
OdpovedaťOdstrániť