štvrtok 5. decembra 2019

Opäť vločkujem ...

Tak ako minulý rok, aj teraz som sa pustila do háčkovania jemných vločiek ...  Akosi to patrí u mňa k adventu a rannej kávičke ...  A potom sa im venujem večer ... pustím si dobrý film a už háčik v ruke kmitá ...  Sú to malé dielka, ktorými obdarovávam priateľky, rodinu, ale aj doktorky, ktoré si to za celoročnú snahu zaslúžia.


Prajem vám príjemné adventné dni, plné pohody a stíšenia ...
vaša Laura ♥

piatok 29. novembra 2019

Dlhé zimné večery

Piatok tmavý, daždivý ... podvečer si spríjemňujeme pečeným čajom z vlastnej výroby ...  Ovocie som tento rok piekla s minimom tmavého cukru ... ja moc sladké čaje nemusím ... a komu je čajík málo sladký, môže si prisladiť medom.  Chutí voňavo, po ovocí ... 


Mám rada tieto chvíle DOMA s najbližšími, alebo len tak ... sama so sebou ...  :)

príjemný víkend praje
vaša Laura ♥

utorok 26. novembra 2019

Len tak ...

Jesenné slnko ... je tak vzácne a stále tak teplé ...


Vytiahlo ma von a dovolilo prijať jeho lúče na tvári ...  Teplá jeseň sa z roka na rok predlžuje ... Pred desaťročím  sa na Katarínu nikto nepozastavil nad celodenným mrazom. A dnes ...
Na sociálnych sieťach sú zverejňované aktuálne fotky dozrievajúcich fíg vonku na strome, plné bedničky oranžových hurmikaki, strapce chlpatých kivi plodov.  Zrejme sú to fotky z juhu Slovenska, ale aj tak ... To krásne a pravidelné striedanie ročných období sa začína strácať.
O pár rokov tu bude len horúce, suché leto a mokrá zima bez snehu.  Vôbec sa na to neteším.



Ale zatiaľ ... ďakujem prírode, že lístie zožltlo, že sfarbila lesy do neskutočných, teplých odtieňov, že zrána zahaľuje chotáre tajomnou hmlou a že na zem zosiela vlahu v podobe dažďov, niekedy aj zničujúcich.


Prajem všetkým krásny týždeň
vaša Laura ♥

štvrtok 21. novembra 2019

Krúpová kaša so zemiakmi

Také jednoduché, prosté a zdravé jedlo našich starých materí ...
Krúpy sú tak trošku retro potravina, ktorú mnohí mladí už ani nepoznajú. Kedysi sa však jačmenné krúpy bežne využívali v kuchyni, pretože sú zdravé, výživné aj lacné. Majú mierne tvrdšiu konzistenciu, ale skvelú orieškovú chuť. Dajú sa z nich urobiť rôzne pochúťky ako krúpový šalát, fašírky, krúpy s makom a čučoriedkami, nákyp z krúp, krúpové rizoto, zapekanú zeleninu s krúpami a mnoho iných dobrých a výživných jedál.
Jačmenné krúpy pomáhajú tráveniu, pri detoxe, dokážu chrániť pred cukrovkou aj niektorými typmi rakoviny. Sú určite zdravšie ako moderná quinoa, bulgur alebo kuskus.
Majú veľa vlákniny, podporia trávenie a posilnia imunitu. Najzdravšie sú tie najväčšie, ale najchutnejšie zas tie najmenšie ... 

Ja mám veľmi rada krúpovú kašu so zemiakmi a cibuľkou, ktorú si veľmi často varieval môj tatko.  Nevedela som sa dočkať, kedy už bude hotová ...  :)


 Budeme potrebovať :   pre 2 osoby

1 šálka  jačmenných krúp
1 šálky vody
2-3  stredné zemiaky
soľ

olej
cibuľu - množstvo podľa chuti

Jačmenné krúpy 3x prepláchneme studenou vodou, dáme do hrnca a zalejeme dvojnásobným množstvom vody a pridáme na kocky pokrájané zemiaky.  Osolíme morskou soľou a za občasného premiešania pomaly varíme do mäkka. Keď sa nám voda vyvarí a krúpy ešte nie sú mäkké dolievame vodu po troške. Ak sa zemiaky rozvaria, nie je to na škodu.
Cibuľu, čím viac tým lepšie,  na panvici pražíme na oleji do chrumkava, do hneda.  Pozor, čierna je už horká ...  Tiež ju posolíme.


Horúcu uvarenú kašu naložíme na tanier,  posypeme chrumkavou cibuľou a podávame.  Môžeme pokvapkať aj olejom v ktorom sa cibuľa smažila ...   Je to dobrota ....  :)


Vždy som si myslela, že krúpy sú po česky jáhly ...  dnes som si dala do prekladača a jačmenné krúpy po česky sú vraj  ječné kroupy.  Tak snáď budú tomuto receptu rozumieť aj moje české čitateľky ...  ♥

Pozdravujem všetkých a prajem krásne dni.
vaša Laura ♥ 

sobota 16. novembra 2019

Vrátil sa ...

... náš Filip .  Už sme nedúfali, v myšlienkach som sa s ním už rozlúčila,  aj slzičky som vyronila ...
Odišiel vo štvrtok minulý týždeň hneď ráno, na svoju obvyklú vychádzku. Viac sme ho nevideli  ...


Darmo som ho vyvolávala, lákala na dobré raňajky ... neozval sa,  jeho miesto na parapete  ostalo prázdne.


No a dnes pred večerom sa s veľkým krikom, pleskom vrátil.  Tak silno a v jednom kuse som ho mravčať  ešte nepočula ...  Nasypala som mu granule, otvorila mačaciu konzervu.  Jedla sa ani nedotkol, ale mlieka vypil veľmi veľa.  A vody tiež.  Bol potriadne dehydrovaný.


Rada by som vedela kde bol.  Mačky ruju teraz nemajú, jediným vysvetlením je, že asi niekomu vliezol do kôlne, šopy, alebo pivnice a  zavreli ho tam.  Nevediac, že majú hosťa. 
Určite si nachytal myši, lebo vyhladovaný nebol  ...  Domáci musel byť prekvapený, keď otvoril dvere a vyrútil sa z nich šedý kocúr.  :)  A behom domov ...


Takže všetko dobre dopadlo, zas sme doma v plnom počte,  a život pokračuje v zabehnutom kolotoči.
Zdraví vás a peknú sobotu praje
vaša Laura ♥

utorok 12. novembra 2019

Venčeky z odpaľovaného cesta s vanilkovým krémom

S odpaľovaným cestom sa veľmi nekamarátim.  Venčeky preto boli pre mňa výzvou.  Tak sme sa spolu s Katkou do nich v sobotu pustili ...  A dopadlo to dobre, chutili vynikajúco.  Musím uznať, že nie je to až také zložité,  pre tie, ktoré by chceli odpaľované cesto vyskúšať tiež, som pripravila fotorecept.  :)


Na 25 venčekov budeme potrebovať :

250  ml vody
štipku soli
100 g masla
150 g hladkej múky
4 veľké vajcia

na vanilkový krém:
600 ml  mlieka
2 zlaté klasy  (alebo Gustin)
6 PL  cukru
250 g  masla
1 PL rumu

V hrnci som nechala zovrieť 250 ml vody s maslom a soľou.  Múku som prisypala naraz a miešala, až kým sa cesto nezačalo oddeľovať od dna hrnca. Stíšila som plameň a miešala, kým nebolo cesto kompaktné, hladké  a netvoril sa na ňom biely povlak.  Trvá to 2-3 minúty.
Potom som cesto preložila do inej nádoby a nechala som ho vychladnúť.


Pokiaľ cesto chladlo, uvarila som z uvedených surovín vanilkový puding,  nechala som ho tiež vychladnúť s vrstvou masla na povrchu, aby na povrchu krém nestvrdol.
Keď bolo cesto na dotyk vlažné,  postupne po jednom som zašľahávala vajcia. Vypracovala som tak vláčne lesklé cesto.


Cesto som potom dala do väčšieho sáčku a pevne uzavrela,  Odstrihla som jeden rožtek sáčku. Vložila som ho do striekacieho cukrárenského vrecka ... aspoň sa mi tak neumazalo.  Ozdobnou špičkaou potom Katka na plech striekala koliečka s priemerom asi 4-5 cm.



 Rúru som si dopredu vyhriala na 200 stupňov a pri takejto teplote som venčeky piekla  20 minút . Rúru neotvárať, aby venčeky nesplasli !  Potom som znížila teplotu na 170 stupňov a dopekala som ešte 10 minút.


Hneď po vybratí z rúry, po miernom vychladnutí treba venčeky prekrojiť ostrým nožom a nechať celkom vychladnúť.  Následne naplniť krémom.


Krém som varila klasicky ... Z mlieka,  cukru a zlatého klasu som uvarila hustejší puding, po vychladnutí som pridala rum a vyšľahala som ho s maslom do peny.  Krémom som naplnila cukrárske vrecko s ozdobnou špičkou a nastriekala ho na polovicu venčekov.



Nakoniec som venčeky skompletovala a posypala práškovým cukrom.


S výsledkom som bola viac ako spokojná, doma pripravené venčeky nemali chybu.


A už sme s Katkou začali rozmýšľať o ďalšej výzve ... urobiť orechové grilášky ... tie sme tiež ešte nikdy nerobili.
Milé blogerky,  prajem vám úspešný týždeň ...
vaša Laura  ♥


utorok 5. novembra 2019

Konečne vidím ...

... teda, niežeby som pred tým nevidela, ale bolo to len na jedno oko ...  Na tom druhom šedý zákal ako sviňa ...  Pravým okom som na svet pozerala ako cez mliečne sklo.
Problémy začali na jar a problém pomaly dozrieval ...  No veď šedý zákal ... to má dnes skoro každý ... brala som to na ľahkú váhu.  Fungovala som normálne, akurát som nevidela stereo. A niekedy to bol problém. Napríklad vystúpiť na schod, navliecť niť do ihly mi nešlo ani v okuliaroch ... 
Moja očná lekárka má dlhé čakacie lehoty na vyšetrenie, ale dočkala som sa ...  Vraj mám čítať z tabule na stene ... reku pani doktorka, ja nevidím tým okom ani vás ... Objednala ma na operáciu, čakala som ďalší mesiac.



Na operácii som bola v Trenčíne na očnej klinike Sokolík.  Pán majiteľ - doktor Sokolík, primár, jeho syn tiež Sokolík.  Ten ma aj operoval.  Obavy boli, aj keď som odvšade počula, že operácia šedého zákalu je v súčasnosti vďaka používanej technológií a dlhoročnej praxi lekárov najúspešnejšou a najbezpečnejšou operáciou na svete.  Ale veď viete ... čo keď.
Dnes už môžem povedať, že všetko prebehlo fantasticky ... Nič som necítila, iba poťahovanie posúvanie, videla som rôzne farebné spektrá a cítila vymývanie oka rôznymi vodičkami. Najnepríjemnejšie z celej operácie pre mňa bolo nasadenie rozpierok viečok ...  ale to rýchlo pominulo a už to fičalo. Ja som s pánom primárom strávila štvrťhodinku v príjemnom rozhovore ...  :)
Ešte urobiť foto (to si pán doktor robí s každým pacientom ... ) a môžem ísť domov.
Teraz je už všetko v poriadku, vidím sokolím zrakom, hi hi. Akurát ma upozornili, že ak ma to chytí aj na druhé oko, mám prísť skôr,  tento zákal už bol vyzretý, šošovka bola zhrubnutá, ťažko sa rozbíjala ...

Určite ste niektoré podobnú operáciu už prekonali, ste spokojné s výsledkom ? Dopadla operácia podľa vašich predstáv ?
Vonku je dnes daždivo, sychravo, napriek tomu vám prajem príjemný utorok.
vaša Laura ♥