Čas tekvíc

Toho roku sa mi tekvice vydarili ... Musím sa vám priznať, že som fanatik do tekvíc ...  Pestovala som už rôzne kúsky ... zaujímavé tvarovo i farebne ... Vždy na jar si nakúpim semiačka a teším sa na úrodu ...  Tento rok ma zaujala  Muscade de provence ...  Patrí medzi muškátové tekvice, ktoré sú vhodné na pečenie ... Dužina má krásnu oranžovú farbu a je veľmi kvalitá ...

Dlhé roky sa tiež venujem pestovaniu tekvice Hokkaido ... jej výhodou je, že sa nemusí šúpať ... koža pri varení a pečení zmäkne a môže sa konzumovať. Má príjemnú sladko-orieškovú chuť. Varím z nej polievku, používam ju na pečenie a grilovanie ...

A spomeniem ešte hruškovitú tekvicu butternut ...   Rada ju pestujem pre malý podiel semiačkovej časti. Dužina je tiež kvalitná, oranžová, vhodná najmä na pečenie ...

No ale vrátim sa k tekvici  Muscade de provence ...   Dá sa dobre skladovať a pečená je vynikajúca ...
Naposledy som ju pripravila  spolu so zemiakmi na cesnaku a bylinkách :
Tekvicu som nakrájala na kúsky, tiež som ju nešúpala ... zemiaky som očistila a nakrájala, všetko som rozložila na pečiaci papier, pokvapkala olejom, posolila, pokorenia, rukami som všetko dobre premiešala s lisovaným cesnakom a upiekla do mäkka ... nakoniec som to celé posypala čerstvým timiánom. Podávala som s jogurtovo - cesnakovým dipom.

Poznáte Tekvicové hranolky ? ... Nakrájala som tekvicu na kúsky a v mise som ich obalila v zmesi zo strúhanky, sezamu, soli, korenia.  Obalené hranolky som uložila na plech, pokropila olejom  a upiekla.    

 
Ešte spomeniem, že tieto tekvice s oranžovou dužinou  obsahujeú veľa betakaroténu. Tekvice sú tiež bohaté na  vitamíny, telo si vytvorí potrebné A, získa C, E, vitamíny skupiny B a je nabitá draslíkom, fosforom, horčíkom, vápnikom a železom. Vďaka obsahu sacharidov sú  vhodná pre diabetikov.
Hokkaido pôsobí blahodarne pri žalúdočných ochoreniach, pri ochoreniach sleziny a žalúdočnej sliznice.
Je vítaným liekom pri srdcových a obličkových poruchách. Dužina Hokkaida má močopudné aj žlčopudné účinky. Dokonca pomáha proti hlístam, škrkavkám a mrliam.

Tak toľko o mojich tekviciach ...  Prajem vám úspešné a vydarené dni ...
Vaša Laura  ♥  

Taška mojej mamky .

Samozrejme, že toto nie je ona ... 
Všetky dnešné fotografie som si vypožičala z pinterestu.

Ale viem, že nosila podobné ...  nikdy nevyšla z domu bez kabelky, či kabely.  Nemala ich tak veľa, ako dnešné kabelkové maniačky,  ale bolo ich dosť ... Na každú príležitosť iná veľkosť, iná farba ... a ja som sa s nimi rada hrávala ... na dámu.  Voňali jej parfémom, páčilo sa mi  nachádzať zabudnuté drobnosti. Pamätáte, že súčasťou každej novej kabelky bolo malé zrkadielko a jednoduchá peňaženka na zips, alebo patentku? To dnes už nevídať.

Celý život pracovala v kancelárií ako účtovníčka. Tam nosila kabely väčšie, do ktorých sa zmestili všetky potrebné veci a aj nákup, ktorý zvyčajne urobila cestou domov.  Chodila som ju čakať k autobusu aby som jej s ním pomohla.

To isté robili aj moje deti ... Ich prvá otázka po zvítaní bola "mami, čo si priniesla?"  a už sa aj hrabali v mojej taške a skúmali jej obsah.  Najčastejšie to boli suroviny k príprave večere ... Kým sme prišli domov,  mala som už niekoľko návrhov, čo mám uvariť ...

Ja mám tento typ tašiek veľmi rada ... Zvyčajne nemajú podšívku. Musia byť ale kožené, kvalitné, aby niečo vydržali a nezačali sa hneď šúpať ...  Majú ale jednu nevýhodu ... hrozne hlboké dno ...  Veď to určite  poznáte ... niečo rýchlo v takejto taške nájsť je nadľudský výkon.  Najčastejšie len naslepo šmátram rukou  a nič ...  Zišiel by sa organizér ... :)

Nakoniec sa chcem všetkým poďakovať za milé komentáre k poslednému príspevku ... potešili ma a veľmi si vážim každú vašu návštevu.

Prajem krásny víkend ...

vaša Laura ♥

Sladký október ...

Na jar som si na uvolnenú hriadku pri plote nasadila maliny.  V lete som mala obrovskú radosť, že zarodili ...  Bolo ich tak akurát ... na zjedenie ... 
O  rastlinky som sa starala ukážkovo ... plela som, zalievala, kyprila pôdu i v najsuchšom a najhorúcejšom lete ... A oni sa mi za to odvďačili ...  niektoré výhony rodia dodnes ...  a to je október ...

Možno  sa mi to len zdá, ale sú väčšie a sladšie ...  Na pečenie a džemy ich je málo, ale s jogurtom sú vynikajúce ...

Mám aj maliny žlté,  ochutnali sme aj z nich,  ale oni sa už uložili k zimnému spánku ...   :)

A čo plodí na záhradke vám, milé blogerky ?

Prajem všetkým krásne dni  ...
vaša Laura ♥

Krásne dni babieho leta ...

... sme s Katkou využili na oberanie jabĺčok . 

Z nízkych jabloní vedených na drôtoch nebol problém.  Máme však aj jednu jonatánku a tam som musela na rebrík.  A ja výšky nemám rada.  No, ale obrali sme ...
Veľký kôš na prádlo sa jonatámkami rýchlo zapĺňal ...

Všetky jablká sme potom pretriedili a uložili do bedničiek,  a tie putovali do dobrej, vlhkej pivnice, v ktorej vydržia vitamíny do jari.  Pravdaže, pokiaľ ich nezjeme skôr.  :)

A po práci odpočinok s foťákom v ruke ...  :)

ďakujem za nahliadnutie, za všetky komenty k minulému príspevku a prajem vám krásny a úspešný nový týždeň ...

vaša Laura ♥

Pozdrav z Bratislavy

Milé blogrky.  dakujem vám za pekné komentáre k včerajšiemu príspevku a dnes pozdravujem z Bratislavy.    Neurologickú kontrolu sme spojili s návštevou syna, urobili sme si krátky výlet.
Ešte raz dakujem za vašu priazeň.

vaša Laura  ♥

Prečo som prestala písať na blog ...

Milé blogerky ...  v úvode sa chcem všetkým poďakovať za vaše správy, pozdravy, príspevky v komentároch na ktoré som neodpovedala ...  Som vám dlžna vysvetlenie ...

V živote sú obdobia radostné, i menej radostné ... Určite to pozná každá z vás.  Raz kladieme písmenká na stránku ľahko, ako keď prútikom šibeš,  inokedy rozmýšľaš, trápiš svoju hlávku a nič, ale vôbec nič nevysmolíš.  Vo veľkej miere k tomu prispieva pohoda a celkovo dobrá klíma okolo nás.
A tá dobrá klíma okolo mňa sa vytratila.  Čokoľvek som napísala, zosmolila pár riadkov, zdali sa mi naivné, skrátka o ničom ... Vaše príspevky o cestovaní,  varení, nákupoch a ručných prácach sa mi páčili.  Mali mi čo povedať ...  Každý jeden ...  A v čom to bolo ?

Možno viete, možno nie,  môj manžel má už niekoľko rokov dosť vážne zdravotné problémy ... V zdravotnej karte sa mu nahromadilo niekoľko diagnóz ...  Počas tých rokov bolo lepšie, ale aj horšie.  Najhoršia bola únavová zlomenina chrbtice, ktorá ho na pár mesiacov pripútala na lôžko ...  Vtedy som to znášala celkom dobre, popri starostlivosti o neho som mala chuť tvoriť aj písať.  Prekonali sme to, no francúzske barly nosí doteraz.

V tomto roku sa opäť začal zhoršovať ...  Stále väčšie a väčšie bolesti nôh, chrbtice ...  Nasledovalo množstvo návštev lekárov, každý len pokýval hlavou, vypočul si ho a nič ... opotrebovaný organizmus.  Momentálne  sa manželovi zhoršil zdravotný stav až natoľko,  že nevládze chodiť, pohybuje sa na barlách, chodí vlastne len za pomoci rúk. Všetka starostlivosť o neho, chod celej domácnosti, starostlivosť o dom a záhradu, to ostalo na mne. Prines, odnes, navar, obleč, okúp ... vybav, nakúp ... proste všetko ...  Na blog neostal čas a veru ani sily.

Ale chýbate mi ... skúsim sa polepšiť, sem - tam niečo napísať,  zverejniť.     Dobrým znamením je, že včera som po dlhom  čase vytiahla zo skrinky foťák a  urobila zopár fotočiek ...  To bol relax ... ako som si pri tom oddýchla ... utiekla od reality ...  :)    Tak snáď si tieto zvyky zachovám  a vrátim sa zas medzi vás ...  Samozrejme, že opäť sa rada začítam i do vašich príspevkov, len neviem, či mi ostane čas aj na komenty ... ale posnažím sa ... :)


majte krásne dni, Vaša Laura