Zelený štvrtok

Veľkonočné sviatky sú najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Pohľad do minulosti nám potvrdzuje, že Veľkonočné trojdnie, ako sa spomínaným dňom hovorí, bolo bohaté na zvyky a tradície. Hoci sú miestami na míle vzdialené tým dnešným. No také listy púpavy, ktoré sa začínajú objavovať na tanieri aj dnes, jedli naši predkovia práve v týchto dňoch.

„Vŕba, vŕba zelená, daj mi vlasy na dva pásy“. Skoro ráno ešte pred východom slnka sa chodili devy česať pod vŕbu, pričom si hovorili práve túto riekanku. Dievčatá chceli mať vlasy krásne, husté a dlhé ako má vŕba konáre. Z tečúcej vody sa nosilo v hrnčeku aj starším ľuďom, ktorí si zvykli umyť tvár, aby boli zdraví.

Okná domov sa vyzdobili zelenými halúzkami. Niekde bývalo zvykom sypať mravce do izby – mravce symbolizovali šťastie a usilovnosť, ktorými mali počas roka najmä dievčatá oplývať.

Počas tohto dňa sa jedlo tzv. zelené jedlo, špenát, prípadne iné zelené jedlá podľa možností a počasia.
Ak pripadli sviatky Veľkej noci, ktoré patria medzi posuvné sviatky, na teplejšie obdobie a rástla púpava, pridávali sa lístky čerstvej púpavy do pôstneho jedla, šalátové prívarky, prívarky z listov mladej žihľavy, krúpy, zemiaky s kapustou. 

U nás bol na raňajky chlieb s bryndzovou pomazánkou a medvedím cesnakom ... a  na obed tradičný špenát ...  predavačky v potravinách sa smiali ...   vraj dnes len špenát predávajú ...  :)))  Ja ho robím úplne jednoducho ...  udusím  na cibuľke, posolím,  rozklepnem 2 vajcia,  miešam, miešam, kým nestuhnú. Potom už len ochutím mletým čiernym korením a prelisujem cesnak.  K tomu zemiaky a volské oko ...  zelený štvrtok jak vyšitý ...  :)))))

Zelený štvrtok je deň, kedy sa zaväzujú zvony, v chrámoch utíchne organová hudba a namiesto hlaholu zvonov sa rozhrkocú rapkáče, klopačky, klepadlá. V minulosti chodili z jedného konca dediny na druhý chlapci a rapkajúc oznamovali začiatok posvätného ticha.

Rapkáče symbolizovali hluk, ktorý sa robil pri ukrižovaní Krista. Aj niektorým bylinkám sa v tento deň pripisovali liečivé vlastnosti, preto sa napríklad zbieral oman, marunka, pľúcnik a bylinky sa dávali kravám do krmu, aby nad nimi bosorky nemali žiadnej moci, aby dobre dojili a neochoreli.

Na Zelený štvrtok sa chodil zbierať aj hloh a čaj z neho sa používal napríklad na liečenie padúcnice – epilepsie. Obdobie zaviazaných zvonov bolo vhodné na výsadbu hrachu, bôbu, maku využívala sa tu mágia podobnosti a verilo sa, že tieto plodiny sa tiež zaviažu – a teda, že bude dobrá úroda.

zdroj: etnologička Katarína Nádaská 

vaša Laura