pondelok, 6. apríla 2015

Veľkonočný pondelok ... zvykoslovie

... ktorého autorkou je etnologička Katarína Nádaská ...
Veľkonočný pondelok patril k radostným dňom plným zábavy už takpovediac od svitania, pretože v minulosti sa chodievalo šibať a polievať skoro ráno.


V ľudovom prostredí to bol tradičný sviatok mužov, mládencov, chlapcov, ktorí chodia od skorého rána po šibačke a oblievačke. Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východnom Slovensku sa zase viacej polievalo, ako šibalo. Korbáče si chystali chlapci a mládenci už týždeň pre šibačkou a niektoré boli skutočne majstrovskými dielami boli spletené z ôsmych prútov a často boli aj poriadne dlhé – niekedy aj dva metre. Pri šibaní sa hovorili šibačkové riekanky, každý mládenec mal tú svoju obľúbenú.  Medzi známe veršovačky pri šibaní patrili aj tie s humorným podtónom:
„Šibem, šibem túto hlavu, aby nebolela,
tento chrbát, aby dobre noše vláčil,
tieto ruky, aby dávali mužovi peniaze,
túto papuľku, aby nepapuľovala,
tieto nohy, aby dobre bežali.“


Dievčatá sa šibačom a polievačom vždy veľmi potešili, pretože sa verilo, že po vyšibaní budú svieže, zdravé, opeknejú, takže tá dievčina ktorá by nebola vyšibaná, či poliata by mohla počas roka chorľavieť, či stratiť krásu, pružnosť, na Záhorí sa hovorilo, že by mohla oprašivieť. Na korbáč dievčina šibačom priviazala stužku, a šibačom sa odmenila ručne maľovaným vajíčkom, prípadne naturáliami, či peniazom . Tieto sa potom spoločne strovili na večernej zábave. Šibačka bola pre mladých dlho očakávanou udalosťou, ale platilo, že bolo treba vyšibať všetky ženy. Šibanie bolo magickým rituálom, kde sa využívala mágia dotyku.  Korbáče sa robili z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich dotyk z dievčenským a ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy. Podobne to bolo aj s oblievačkou – oblievali sa dievčatá a ženy zo živou vodou – vodou z potoka, studne a je čerstvosť mala dať tieto vlastnosti aj dievčatám, aby boli čerstvé a rýchle v práci. Pôvod šibačky a oblievačky je ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a šibanie dievčat znamenalo získanie plodnej sily pre ne práve prostredníctvom dotyku vŕbových prútikov s telom ženy.


 A vedeli ste, že v minulosti sa práve na Veľkonočný pondelok praktizovala erotická mágia?   Dievčatá rituálne pripraveným jedlom ponúkali mládencov, aby získali ich lásku. Ak z neho chlapec odjedol, už nemal šancu uniknúť.
Láskychtivá deva sa vyzliekla donaha. Na čele si rozbila vajce a nechala ho stekať po nahom tele do misky, ktorú mala medzi nohami. Vajce potom vmiesila do cesta či praženice. Podobne aj do pálenky sa dávala kvapka krvi. Išlo však o súčinnosť s bosorkou, ktorá jej v tom pomohla.   :)))
 

Tak a to je koniec rozprávania o zvykoch a tradíciách z minulosti ...  Je potrebné ich šíriť medzi mladých ľudí, aby sa nezabudlo na krásne obyčaje našich prastarých materí ...   :)


spracované podľa rozprávania Kataríny Nádaskej

6 komentárov:

  1. Škoda, že je už koniec sviatkov, dobre mi padlo každý deň zaspomínať a aj sa niečo nové dozvedieť.
    A teraz nám neostáva nič, len všetko pojesť, uvarené vajcia si môžem biť o hlavu, aj tak sa mi nerozteču........hahaha
    Ale fotky budú aj po sviatkoch, to sa teším, sú nádherné!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dani ... už sú sviatky konečne preč ... tiež ich nemám rada ... hlavne pondelok ... ale čo už narobím ... tradícia je tradícia ... ešte že sa to udeje iba v rodinnom kruhu ... :))))))
      Ja som mala doma deti ... tak som všetku poživeň rozdala ... a zajtra si navaríme halušiek ... :)))
      Obrázky určite budú ... veď teraz je "sezóna" ... najkrajšie obdobie ... všetko rozkvitá, rastie do krásy ... posnažím sa veru ... :)
      pozdravujem L.

      Odstrániť
  2. Pani etnologička nehovorí vo svojich podkladoch nič o tom, ako to zvykne vyzerať na uliciach a cestách slovenských dedín a miest? Koľko na mol spitých chlapov sa potuluje v ten deň svetom? Koľko detí je opitých? To je tá obrátená, škaredšia tvár týchto sviatkov :-(
    Nemám ho rada, ani som nikdy nemala rada tento sviatok a už veľa rokov sa u nás vôbec neudržiava. Preto aj na tú tvoju vetu odpoviem tak, že každým rokom je stále viac a viac ľudí, ktorí sa špeciálne v tento deň vyberú mimo svoj domov.
    Fotky máš nádherné!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Danka ... s tými podguráženými máš pravdu ... aj dnes som započula v rozhlase správu o priotrávených alkoholom ... a veruže boli medzi nimi aj deti ... ale to je chyba aj hostiteľov ... nalievajú piate cez deviate, chalani majú možno 14 - 15 a keď navštívia štyri, šesť domov ... majú akurát ... :( A dospelí ? Sú tipy, ktorí idú kúpať len zo zámerom vypiť si ... smutné ...
      Aaaale, berme to optimisticky, že nás sa to netýka ... :))) paa L.

      Odstrániť
    2. Tento deň mi sprotivili chlapi (a ich synovia), ktorí chodili každoročne s tým istým bužírkovým korbáčom a ktorí si z tohto sviatku urobili zárobkovú činnosť :-( Šťastie veľké, že mojich synov tento sviatok nikdy veľmi neoslovil.

      Odstrániť
    3. V pôvodnej odpovedi, ktorá mi zmizla z monitoru bolo ešte aj to, že našťastie netýka. A doplním ešte to, že tebe ten sviatok prajem už len z toho dôvodu, aby si mala odbyt na tie tvoje nádherné kraslice :-)

      Odstrániť