Veľkonočný pondelok ... zvykoslovie

... ktorého autorkou je etnologička Katarína Nádaská ...
Veľkonočný pondelok patril k radostným dňom plným zábavy už takpovediac od svitania, pretože v minulosti sa chodievalo šibať a polievať skoro ráno.

V ľudovom prostredí to bol tradičný sviatok mužov, mládencov, chlapcov, ktorí chodia od skorého rána po šibačke a oblievačke. Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východnom Slovensku sa zase viacej polievalo, ako šibalo. Korbáče si chystali chlapci a mládenci už týždeň pre šibačkou a niektoré boli skutočne majstrovskými dielami boli spletené z ôsmych prútov a často boli aj poriadne dlhé – niekedy aj dva metre. Pri šibaní sa hovorili šibačkové riekanky, každý mládenec mal tú svoju obľúbenú.  Medzi známe veršovačky pri šibaní patrili aj tie s humorným podtónom:
„Šibem, šibem túto hlavu, aby nebolela,
tento chrbát, aby dobre noše vláčil,
tieto ruky, aby dávali mužovi peniaze,
túto papuľku, aby nepapuľovala,
tieto nohy, aby dobre bežali.“

Dievčatá sa šibačom a polievačom vždy veľmi potešili, pretože sa verilo, že po vyšibaní budú svieže, zdravé, opeknejú, takže tá dievčina ktorá by nebola vyšibaná, či poliata by mohla počas roka chorľavieť, či stratiť krásu, pružnosť, na Záhorí sa hovorilo, že by mohla oprašivieť. Na korbáč dievčina šibačom priviazala stužku, a šibačom sa odmenila ručne maľovaným vajíčkom, prípadne naturáliami, či peniazom . Tieto sa potom spoločne strovili na večernej zábave. Šibačka bola pre mladých dlho očakávanou udalosťou, ale platilo, že bolo treba vyšibať všetky ženy. Šibanie bolo magickým rituálom, kde sa využívala mágia dotyku.  Korbáče sa robili z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich dotyk z dievčenským a ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy. Podobne to bolo aj s oblievačkou – oblievali sa dievčatá a ženy zo živou vodou – vodou z potoka, studne a je čerstvosť mala dať tieto vlastnosti aj dievčatám, aby boli čerstvé a rýchle v práci. Pôvod šibačky a oblievačky je ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a šibanie dievčat znamenalo získanie plodnej sily pre ne práve prostredníctvom dotyku vŕbových prútikov s telom ženy.

 A vedeli ste, že v minulosti sa práve na Veľkonočný pondelok praktizovala erotická mágia?   Dievčatá rituálne pripraveným jedlom ponúkali mládencov, aby získali ich lásku. Ak z neho chlapec odjedol, už nemal šancu uniknúť.

Láskychtivá deva sa vyzliekla donaha. Na čele si rozbila vajce a nechala ho stekať po nahom tele do misky, ktorú mala medzi nohami. Vajce potom vmiesila do cesta či praženice. Podobne aj do pálenky sa dávala kvapka krvi. Išlo však o súčinnosť s bosorkou, ktorá jej v tom pomohla.   :)))

 

Tak a to je koniec rozprávania o zvykoch a tradíciách z minulosti ...  Je potrebné ich šíriť medzi mladých ľudí, aby sa nezabudlo na krásne obyčaje našich prastarých materí ...   :)


spracované podľa rozprávania Kataríny Nádaskej