utorok 24. apríla 2018

114/365 Stopa

Včera som si na blogu Marty D.  v projekte  STOPA prečítala zaujímavý príspevok o jej celoživotnom súžití so zvieratami.   Tak ako jej rodičia vštepovali lásku k živým tvorom, rovnako ona vychovávala svoje deti.  Musím priznať, že u mňa to bolo úplne rovnako.  Ako ďaleko mi pamäť siaha, vždy u nás žili akési živé tvory.


Kačky, sliepky, to bola klasika pri rodinnom dome aj v meste (šesťdesiate roky).  Neskôr som si z výstavy drobnochovateľov priniesla výhru v tombole ... modrú andulku ...  bolo jej samej smutno, tak sme dokupovali  a dokupovali ...  Roky išli ďalej a jedného dňa som dostala malé biele klbko ... bol to foxteriér a dala som mu meno Bobík ... Žil s nami dlhé roky ... V čase dospievania sme už žili v činžiaku, samozrejme že sme mali korytnačky, zebričky, aj korely.
Fotky z toho obdobia samozrejme nemám ...  Vkladám našu Ajku ... :)
Našim deťom sme život so zvieratkami dopriali tiež ...  Dlhé roky mali škrečkov a potom prišlo obdobie psíkov ... Biela sučka nemeckého špica Rika to odštartovala ... Dala nám niekoľko krát šteniatka ... Naposledy keď bola v očakávaní, doplatila na svoju nemotornosť a zrazilo ju auto ...  To bolo smútku ... Onedlho sme si zaobstarali boxera, dostal meno Nero ...  Mali sme ho dvanásť rokov a naozaj prirástol všetkým k srdcu ... Jeho fotku ešte stále nemám ... tak opäť Ajka  :)
Po Nerovi  sme mali dobermana  Maca ... ten sa nevydaril, bol zlý a ťažko ovladateľný, dali sme ho po roku preč ...
Nahradila ho o pár mesiacov sučka  rhodezskeho ridgebacka  Kira ...  Neskutočná parťáčka, robila nám spoločnosť desať rokov ...  Vytvorili sme si všetci s ňou neskutočný vzťah ...  Hovorí sa, že dospelý pes má rovnaký intelekt ako sedemročné dieťa ...  Verím tomu, lebo ona rozumela všetkému, každému slovu, citom ...  Nikdy nemala šteniatka, nenašli sme v našom okolí psa rovnakého plemena.   Doplatila na to silným zápalom maternice, ktorému žiaľ aj podľahla ... Bola som s ňou do poslednej chvíle a nikdy na to nezabudnem ...
Po troch mesiacoch smútku sme si domov priniesli opäť sučku, tentokrát zmes  labradora a vlčiaka  Ajku ...   Máme ju štyri roky a je opäť neskutočne dobrá, úžasne empatická, milujúca ... Celým srdcom nám opláca našu lásku ...

Spolu s ňou náš dvor obýva aj  trojročný kocúr Filip ... Je to naša prvá "mačka" a je to osobnosť ... Zaujímavé je, že sme sa naučili rozpoznávať jeho mravčanie ... vieme presne kedy chce jesť, kedy sa chce mojkať, kedy chce ísť blúdiť ...

Tak, to je koniec môjho zvieracieho súžitia a rozprávania.  Snáď som vás nenudila a dozvedeli ste sa niečo o mne ...
Jedno je však veľká pravda ... Každé jedno zvieratko, s ktorým sme prežili časť nášho života, zanechalo v našich srdciach  spomienku, stopu ...  Nezabudnem ani na jedno ...  :)

Majte krásne dni ...  Ďakujem za vaše nakuknutie a prípadné slovká ...  :)
Vaša Laura ♥


15 komentárov:

  1. Milá Lauro, jsem moc ráda, že jsi se k nám přidala, že jsi se přidala k našim stopám. Od neděle čtu nádherné zvířecí příběhy, jsou neuvěřitelné. Tuto neděli zveřejním všechny odkazy a bude to skutečně čtení, na které se nezapomíná.
    I můj titulní článek je věnovaný právě vlivu rodiny, výchovy na dítě, protože já osobně tvrdím, co člověk do dítěte vloží, to tam najde.
    Děkuji ti za tvůj milý příspěvek, který pohladil a celé to dotvořily překrásné fotografie.
    Přeji krásné jarní dny a DĚKUJI.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. blondýnko ... veľmi pekne ďakujem za tvoje slovká ... potešili ma ... Prajem všetko dobré ... :) L.

      Odstrániť
  2. Super článok! Určite budem sledovať ďalej!:) krásne fotky:))

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Lauro, krásně jsi to napsala a máš krásné mazlíčky. Měj krásné dny.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Marti ... som rada, že si sa u mňa zastavila ... maj sa fajn ... pa L.

      Odstrániť
  4. Bez nich by to nešlo .. :O) ..oO°°O.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ja som v tom opačná :-(
    V detstve nič, v bytovke v 2 izbovom byte to nešlo, ale ani som o tom nesnívala, všetkého som sa bála :-)
    A tak je to aj dnes, i keď v rodinnom dome máme stále psíka a mačku, ja sa o ne nestarám, len Boro chodí so mnou do prírody a má to moc rád, teda aj mňa, aj keď mu nedám ani najesť. Keby som bola sama, nič by som nemala.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Lauro, miluju zvířata.... takže ti moc rozumím..
    Hezké chvíle ti přeji. Jarka

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Lauri,
    krásna Stopy aj fotografie...
    Aj my sme odvždy doma chovali nejaké zvieratá a ani môj syn o ne nie je ochudobnený, máme doma angličáka (bulldoga), rybičky, korytnačku.
    Maj sa pekne a nech Ti štvornohý spoločník robí dlho radosť, pá

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Lauro, koukám, kolik jsi zažila psích radostí, ale i smutků. Té březí fenky je mi moc líto, my jsme měli štěňátka loni a jsem za to moc ráda. Kdyby se tenkrát, ale i teď, Terri něco stalo, dlouho bych to nedávala. To muselo být těžké období, oni vlastně všechny odchody jsou těžké.
    Tak ať vám Ajka i Filípek dělají dlouho radost.
    Hezké dny. D.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Krásně jsi nám napsala jaké stopy zvířat se Tě v životě dotkly. Teď si užíváš-užíváte těch dvou. Tak ať je vše jenom dobré.
    Hanka

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Srdečne ďakujem za vaše milé komentáre ... :) ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Lauro, od rána si pročítám vyprávění zvířátkách, která se dotkla našich srdcí. To Tvoje je moc hezké. Růža

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Nádherná zvířata a kolik lásky jste dostali. Moc fajn fotky i psaní

    OdpovedaťOdstrániť