Šľahačkový mazanec

K Veľkej noci neodmysliteľne patrí upečený baránok a mazanec ...  Formu na baránka nemám, upiekla som mazanec ... prvý krát ...  celkom sa mi vydaril a bola som pochválená ... chutil ... :))

Recept som našla u Jany.

Takže, budeme potrebovať :
500 g  hladkej múky
250 ml  šľahačkovej smotany
2 vajcia + bielok  (žĺtok použijeme na potretie)
1 kocka droždia
50 g  práškového cukru
trochu soli
1  vanilkový cukor
hrozienka, brusnice
rum na namočenie hrozienok

Cesto mi vypracovala pekáreň,  na spodok som dala šľahačku, potom vajcia, múku, oba cukre, soľ, droždie ...  zapla miesenie, ja som musela pridať ešte trochu mlieka, cesto sa mi zdalo veľmi hutné a do cesta som cvrkla aj trochu rumu.  Po vymiesení a vykysnutí som na doske spracovala dva bochníky, nechala ich ešte trochu podkysnúť (asi 3/4 hodiny), potrela žĺtkom s rumom  a upiekla .   Rúru som nastavila na 180 stupňov a piekla som asi 30-35 minút.
Ešte horúce mazance som opäť potrela žĺtkom do ktorého som pridala trochu rumu.

A ešte aby som nezabudla na zvyky  Bielej soboty  ... kto by mal záujem ...  (zdroj internet-výber)

Biela sobota znamenala večerné slávenie vzkriesenia Ježiša Krista, po západe slnka sa zvyčajne začínali liturgické obrady, ale ráno a dopoludnia sa využívalo na drobné práce. Mohol sa siať bôb, prípadne hrach pretože ešte stále boli zvony zviazané. Gazdinky varili od obeda do večera šunku. Masť, ktorá sa vyvarila zo šunky sa zobrala a uschovala sa v uzavretej nádobe. S masťou sa liečili celý rok dobytku rôzne kožné choroby ( vošky, lišaje, opuchliny, odreniny).

Počas dňa sa stále držal pôst, ale v domácnostiach vrcholili prípravy na Vzkriesenie – varila sa huspenina, šunka. Rodina spoločne navštívila Kristov hrob  a večer bolo slávnostné Vzkriesenie s procesiou, pri ktorej sa opäť rozozvučali zvony. Večer Bielej soboty znamenal koniec posvätného ticha – v každej obci sa rozhlaholili slávnostné zvony oznamujúce slávnosť vzkriesenia. Medzi peknú tradíciu Bielej soboty patrilo stretnutie celej rodiny pri slávnostnej večeri. Počas Bielej soboty (ak sa nestihlo už predtým) sa maľovali vajíčka. Toto robili najmä dievčatá, ktoré si chystali vajíčka pre svojich kúpačov.

Po liturgickej slávnosti sa skončil 40 dňový pôst. To znamenalo, že večera bola bohatá, podávala sa údená šunka s chrenom. Chren symbolizoval spomienku na umučenie Ježiša Krista. Na stole nemali chýbať ani iné dobroty ako boli vajíčka, klobásky, pečené sliepky, husi, pečené mäso. Bývalo zvykom, že rodina zhromaždená vôkol ozdobeného stola si rozdelila spoločne jedno vajíčko tak, aby z neho každý mohol skonzumovať aspoň malý kúsok, aby bola rodina súdržná a jednotná. Po vzkriesení vyšiel gazda do dvora a štrngal reťazami, aby týmto zvukom odplašil hadov, žaby a všetky tie zvieratá, ktoré by mohli škodiť ľuďom i dobytku. Na východnom Slovensku bol známy archaický zvyk, že pri sobotnom zvonení si všetci utekajú umyť tvár, aby boli celý rok bystrí a zdraví. Matky išli s deťmi na pažiť. Tam na trávniku obkreslili deťom chodidlo, vyrezanú stopu chodidla odlúpnu a obrátia dolu trávou, tak že na vrchu je hlina. Tento úkon sa robil, aby sa v lete deťom nezbierali nohy, keď sa bosé potknú o kameň, alebo keď im do bosej nôžky pichne tŕň. Ak chlapci chcú vedieť, kde budú na jar hniezdiť vtáky idú po dvaja na pažiť, jeden nosí druhého na chrbte a volá: „ Kvoč, kvoč , čiap, čiap“. Na jar potom ľahko našli hniezda vtáčat.

Ďakujem za nakuknutie a prajem vám pekný deň ...
Vaša Laura ♥