Najskôr sa vám chcem poďakovať za komentáre vo včerajšom príspevku. Vidím, že každému vyhovuje čosi iné, niekto má rád svetlo dlho, skoro do noci, inému sa páči pohodový večer pri sviečkach, knihe a dobrom čaji ... :) Koľko ľudí, toľko názorov ... a to je dobre ... Aká nuda by tu bola, keby sme boli všetci rovnakí ...
No a dnes tu mám pre vás fotografiu malej dečky, ktorú som si priniesla z bytu po maminkinom sťahovaní.
Priniesla som si vlastne štyri takéto šesťuholníky, tri som venovala a jeden mi ostal. Keby som ja vedela, aká je to vzácnosť .... Cez vikend mi mamka prezradila, kto decku vytvoril.
Moja mamka pochádza zo Zemianskych Kostolian, narodila sa pred vojnou v tridsiatom treťom roku. Takže počas vojny už mala viac ako desať rokov a vnímala všetko, čo sa dialo okolo ... Jeden čas v ich dvore boli ubytovaní Nemci, ale vraj na nich nemôže povedať nič zlé. Vďaka im netrpeli nedostatkom, mali kakao, čokoládu aj iné pochutinky. Ale nie o tomto som chcela písať ...
Hneď vedľa v susedstve domáci ukrývali v humne rodinu židov ... Veď pod lampou býva tma ... nie ? Mamu, otca, štyroch synov a divčinku, rovesníčku mojej mamky. Ako áno, ako nie, nakoniec bola celá rodina odvlečená do koncentračného tábora a zahynuli všetci, okrem jedného syna ...
Ten sa niekoľko rokov po vojne vybral na miesta, kde sa všetci ukrývali. Vedel, že všetky rodinné cennosti rodičia skryli do drevenej truhlice a tú uložili do tmavého kúta šopy. Truhlicu našiel, otvoril a slzy mu tiekli potokom ... Mojej mamke daroval osem týchto šesť uholníkov, ktoré háčkovala jeho sestra. Vraj ich chcela spájať a urobiť tak obrus do jedálne. Nestihla to ...
Život vie byť veľmi krutý ...
A tak beriem do rúk tento nežný obrúsok, hladím ho a premýšľam ... Je o čom ...
vaša Laura ♥
Dečka s příběhem-se smutným příběhem. Když se na fotku dívám, taky my jdou hlavou myšlenky.........
OdpovedaťOdstrániťPěkný den, Lauri!
Hanka
Hanka, neviem si predstavit ich utrpenie ... Mali sny, plany a potom .....
OdstrániťMaj sa pekne a uzivaj si dusickove dni ... L.
Smutné, velmi smutné svědectví lidské krutosti....
OdpovedaťOdstrániťPeti, nikdy sa mi nedostal do ruk predmet patriaci niekomu, kto neprezil koncentrak ... Tato decka ma naplna uzasnym respektom, a takym zvlastnym pocitom.... Cauko, maj sa dobre.... L.
Odstrániťsmutné a zároveň krásné..... přeji hezké podzimní dny a přemýšlejme všichni...….. z Jizerek zdraví Olina
OdpovedaťOdstrániťOlinka, dakujem za tvoje krasne slovka, srdecne pozdravujem do Jizerskych hor... Pa. L.
OdstrániťLaury, nádherná dečka a ještě takový příběh k tomu. Měj se krásně.
OdpovedaťOdstrániťMarti dakujem aj tebe a prajem pekny vecer. L.
OdstrániťZrovna jsem dnes dočetla knihu Ztracená manželka, strašně dojemné a smutné, z doby 2. světové války, příběh jedné židovské rodiny. Doporučuju. A aby toho nebylo málo, minulý týden jsem pomohla prodat violu, ukrytou v jedné rodině po židech, kteří si ji již bohužel nevyzvedli.. A teď čtu Tvůj příběh.. Vždycky si znovu uvědomím, jak hezky se nám žije, a jak si toho nevážíme. Zdraví Lenka kočka
OdpovedaťOdstrániťLenka, tolko nahod so spolocnou tematikou... Ja zas velmi rada pozeram filmy z obdobia 2.sv.vojny ... vcetne dokumentov. Po zhliadnuti si tiez uvedomim, ake stastie mame. Lenka, maj sa dobre... L.
OdstrániťLauro, vzpomínala jsem na Tvůj příběh a dečky při dnešní procházce v Třebíči nejzajímavějšími místy židovského města - památky UNESCO. M.
OdpovedaťOdstrániťMarie dakujem... Vsetko su to velmi silne pribehy ... Prajem ti pekny a pokojny vecer ... L.
OdstrániťVeru príbeh moc smutný a o to väčšia vzácnosť tá tvoja dečka, naozaj ju len pohládzať treba. Takéto konkrétne príbehy ľudí by sa mali zozbierať a vydať a povinne čítať dnešnej mládeži. Nevážia si život, všetko majú, ...
OdpovedaťOdstrániťPá
Danka, som rovnakého názoru ... Nielen život si mnohí nevážia ... nič im nehovoria ani životné hodnoty ... Pekný zvyšok večera ti prajem ... L.
OdstrániťTá dečka je krásna...a tak smutný príbeh...
OdpovedaťOdstrániťPekný večer Lauri 💗