Najskôr vám chcem poďakovať za vaše komentáre v minulom príspevku v ktorom sme si zaspomínali nad športovými aktivitami našej mladosti ... teda, nie že by sme boli staré, ale priznajme si, že školáčky už nie sme ... hi hi hi .
V posledné tri dni sme mali takú smutnú povinnosť. Moja mamka bude mať onedlho 85 rokov. Bývala na štvrtom poschodí bez výťahu v dvojizbovom byte ... sama. Do jari nemala problém vyjsť až hore ... Veru, závidela som jej kondičku. Potom prišla ľahká mozgová príhoda a maminka sa už do svojho bytu nedostane. Sestra jej našla bývanie blízko nej, v jednoizbovom byte, do ktorého sa dostane pohodlne výťahom. No a tento starý byt treba predať. Tak sme ho tri dni vypratávali.
Boli to dni plné spomienok a rozhodovania. Čo zachovať, a poviem to tak, ako to je, čo vyhodiť. Najhoršie to bolo s knihami. Maminka ich mala neúrekom, ešte po tatkovi. Knižnice knihy z pozostalostí neberú, vraj tých tradičných titulov majú dosť. Antikvariát u nás nie je. Tak sme si nejaké rozdelili v rodine a to, čo ostalo sme dali do nemocnice. Je tam telefónna búdka, v ktorej sú knihy na výmenu. Iste viete, ako to funguje ... Naše knihy sme tam len uložili na zem ... bolo ich dosť, snáď si nájdu nových čitateľov.
S ostatným to bolo podobné, Dnes už každý všetko má, nič nám v domácnostiach nechýba a čo sa pokazí, rýchlo sa kúpi nové. Hodnotné veci sme podelili medzi najbližších, niečo sme samozrejme dali maminke do nového bytu a to ostatné ..... aaaach jaj ... Ale inak sa skutočne nedalo ...
Máme to za sebou, zajtra ešte vypratať nábytok, odviesť ho do zberného dvora ... ale to už bude starosť silných chlapov.
A nám ostáva zaželať maminke, nech sa jej v novom byte dobre býva a nech sa v ňom cíti dobre. :)
Prajem krásne augustové dni ... vaša Laura ♥
