Cez víkend bolo fajn ...

... Tak sme sa dočkali ...  Na Slovensko zavítalo krásne, slnečné počasie ... povyťahovalo nás z vykúrených bytov von, na čerstvý vzduch, kochali sme sa prebúdzajúcou sa prírodou, tí usilovnejší ( teda my ... hi hi hi ... ) sa nielen kochali, ale vzali do rúk riadkovač, hrable a hor sa zakladať novú úrodu ...  To, ako sme s dcérou pchali do zeme maličkú cibuľku, či semienka hrachu, mrkvy ... to som nefotila ...  aj keď by to boli možno zaujímavé fotky ...  :))))  Ale potom ...  už to šlo až do večera ...  :)))

rozkvitol môj obľúbený poniklec ....  tak hneď ráno som sa povaľovala po zemi ...  :)))   no a potom sme trošku pracovali ...  ako som spomeula vyššie a po obede zasa relax s nikonom ... 
K obedu som nachystala kuracinu dusenú v smotanovo - syrovej omáčke so šampiónmi ...

aj tú výzdobu už bolo treba spratať ...

dosypať sýkorkám slnečnicu na okenné "kŕmitko" ...

urobiť si radosť a pofotiť dáke kvietky ...

Nezabudnúť na pučiace jablone ...

Pred večerom sme urobili ohník, opiekli domácu slaninu a trošku sme sa objedli ...  :)))

Potom už len pohár vínka, a posedeli sme si vonku skoro do polnoci ...  Bolo fajn ...  :)

Pečená cvikla s medom a orechami.

Cviklu  mám veľmi rada ... Ibaže ju nerada varím.  Aby zmäkla, potrebuje čas ... a ten zemitý tuch v kuchyni sa potom dlho vetrá ...  Ale tentokrát som milú cviklu dala variť do kuchty a bolo fajn ... nebol tuch ( odsávač stíhal paru odsávať) a hotová bola raz - dva.  :))))
Dnes  vám ponúkam recept na teplý šalát, ktorý môžete podávať ako prílohu k mäsu, alebo ako ľahkú večeru s čerstvým chlebom.  Rozpis je pre 3 osoby.

Budeme potrebovať :

3  stredné cvikly
3 strúčky cesnaku
hrsť nasekaných pekanových alebo vlašských orechov
3 PL  medu
soľ, korenie
šťava z menšieho citróna
olivový olej

Cviklu uvaríme do polomäkka, necháme vychladnúť a ošúpeme.  Zapekaciu misku vymažeme olivovým olejom, na dno poukladáme na koliečka nakrájanú cviklu.

Vrstvu posolíme pokoreníme, posypeme sekanými orechami, nakrájaným cesnakom a polejeme lyžicou medu.

Takto vrstvíme, kým cviklu neminieme.  Nakoniec všetko polejeme šťavou z jedného citróna a pokvapkáme olivovým olejom.  Môžeme pridať aj zopár plátkov masla ...   Pečieme na 180 stup.  asi 45 minút.
Hotové ihneď podávame.

Tento cviklový šalát chutí za tepla i za studena ...    :)
A ako máte radi cviklu vy?

Bratislavské rezy

Je po Veľkej  noci, znova nám začne kolotoč všedných dní ... Meteorológovia predpovedajú konečne oteplenie, tak nás to bude viac ťahať von, do prírody ...  Hlavne cez víkend ...  Ale hádam to nebude brániť tomu, aby ste si upiekli tento skvelý zákusok.

Budeme potrebovať :

8 vajec
8 PL  kryštálového cukru
8 PL  polohrubej múky
1 prášok do pečiva

na plnku:
3  žĺtky
3 PL  práškového cukru
1  zlatý klas alebo vanilkový puding
200 ml  mlieka
250 g  masla

na sirup:
100 g  kryšt. cukru
150  ml  vody
1 dl  rumu  (nemusí byť)

čokoládovú polevu
džem

Z bielkov ušľaháme tuhý sneh, po jednom pridávame žĺtka, cukor a po lyžiciach zľahka zamiešame polohrubú múku s prdopečom. Cesto rozdelíme na dva plechy.

Upečieme piškóty.

Z vody a cukru uvaríme sladký sirup a po vychladnutí pridáme rum. Kto nesmie alkohol, tak to môže byť aj bez neho.

Jednu piškótu  potrieme čokoládovou polevou, necháme ju stuhnúť, prevrátime a natrieme džem.

Prikryjeme druhou piškótou a tú polievame vychladnutým sirupom .

Z mlieka a pudingového prášku uvaríme hustú kašu.

Žĺtky s práškovým cukrom šľaháme nad parou do zhustnutia.

Vyľahané žĺtky vylejeme do teplého pudingu. Obe hmoty zmiešame. Po vychladnutí zmiešame s maslom alebo Herou a dobre vyšľaháme.

Plnku natrieme na piškótový základ.

Nakoniec celý zákusok polejeme čokoládovou polevou a necháme stuhnúť do druhého dňa.

Na polevu som zmiešala 150 g čokolády na varenie a 60 g Cery.  Krájať sa dá len horúcim nožom.  Mäkšia, veľmi dobrá poleva je TU.

Veľkonočný pondelok ... zvykoslovie

... ktorého autorkou je etnologička Katarína Nádaská ...
Veľkonočný pondelok patril k radostným dňom plným zábavy už takpovediac od svitania, pretože v minulosti sa chodievalo šibať a polievať skoro ráno.

V ľudovom prostredí to bol tradičný sviatok mužov, mládencov, chlapcov, ktorí chodia od skorého rána po šibačke a oblievačke. Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východnom Slovensku sa zase viacej polievalo, ako šibalo. Korbáče si chystali chlapci a mládenci už týždeň pre šibačkou a niektoré boli skutočne majstrovskými dielami boli spletené z ôsmych prútov a často boli aj poriadne dlhé – niekedy aj dva metre. Pri šibaní sa hovorili šibačkové riekanky, každý mládenec mal tú svoju obľúbenú.  Medzi známe veršovačky pri šibaní patrili aj tie s humorným podtónom:
„Šibem, šibem túto hlavu, aby nebolela,
tento chrbát, aby dobre noše vláčil,
tieto ruky, aby dávali mužovi peniaze,
túto papuľku, aby nepapuľovala,
tieto nohy, aby dobre bežali.“

Dievčatá sa šibačom a polievačom vždy veľmi potešili, pretože sa verilo, že po vyšibaní budú svieže, zdravé, opeknejú, takže tá dievčina ktorá by nebola vyšibaná, či poliata by mohla počas roka chorľavieť, či stratiť krásu, pružnosť, na Záhorí sa hovorilo, že by mohla oprašivieť. Na korbáč dievčina šibačom priviazala stužku, a šibačom sa odmenila ručne maľovaným vajíčkom, prípadne naturáliami, či peniazom . Tieto sa potom spoločne strovili na večernej zábave. Šibačka bola pre mladých dlho očakávanou udalosťou, ale platilo, že bolo treba vyšibať všetky ženy. Šibanie bolo magickým rituálom, kde sa využívala mágia dotyku.  Korbáče sa robili z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich dotyk z dievčenským a ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy. Podobne to bolo aj s oblievačkou – oblievali sa dievčatá a ženy zo živou vodou – vodou z potoka, studne a je čerstvosť mala dať tieto vlastnosti aj dievčatám, aby boli čerstvé a rýchle v práci. Pôvod šibačky a oblievačky je ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a šibanie dievčat znamenalo získanie plodnej sily pre ne práve prostredníctvom dotyku vŕbových prútikov s telom ženy.

 A vedeli ste, že v minulosti sa práve na Veľkonočný pondelok praktizovala erotická mágia?   Dievčatá rituálne pripraveným jedlom ponúkali mládencov, aby získali ich lásku. Ak z neho chlapec odjedol, už nemal šancu uniknúť.

Láskychtivá deva sa vyzliekla donaha. Na čele si rozbila vajce a nechala ho stekať po nahom tele do misky, ktorú mala medzi nohami. Vajce potom vmiesila do cesta či praženice. Podobne aj do pálenky sa dávala kvapka krvi. Išlo však o súčinnosť s bosorkou, ktorá jej v tom pomohla.   :)))

 

Tak a to je koniec rozprávania o zvykoch a tradíciách z minulosti ...  Je potrebné ich šíriť medzi mladých ľudí, aby sa nezabudlo na krásne obyčaje našich prastarých materí ...   :)


spracované podľa rozprávania Kataríny Nádaskej

Biela sobota

... a opäť niečo z nášho zvykoslovia v podaní Kataríny Nádaskej ... túto pani mám veľmi rada a veľmi rada ju aj počúvam ...  vie toho skutočne veľa ...

Biela sobota znamenala večerné slávenie vzkriesenia Ježiša Krista, po západe slnka sa zvyčajne začínali liturgické obrady, ale ráno a dopoludnia sa využívalo na drobné práce. Mohol sa siať bôb, prípadne hrach pretože ešte stále boli zvony zviazané. Gazdinky varili od obeda do večera šunku. Masť, ktorá sa vyvarila zo šunky sa zobrala a uschovala sa v uzavretej nádobe. S masťou sa liečili celý rok dobytku rôzne kožné choroby ( vošky, lišaje, opuchliny, odreniny).

Počas dňa sa stále držal pôst, ale v domácnostiach vrcholili prípravy na Vzkriesenie – varila sa huspenina, šunka. Rodina spoločne navštívila Kristov hrob  a večer bolo slávnostné Vzkriesenie s procesiou, pri ktorej sa opäť rozozvučali zvony. Večer Bielej soboty znamenal koniec posvätného ticha – v každej obci sa rozhlaholili slávnostné zvony oznamujúce slávnosť vzkriesenia. Medzi peknú tradíciu Bielej soboty patrilo stretnutie celej rodiny pri slávnostnej večeri. Počas Bielej soboty (ak sa nestihlo už predtým) sa maľovali vajíčka. Toto robili najmä dievčatá, ktoré si chystali vajíčka pre svojich kúpačov.

Po liturgickej slávnosti sa skončil 40 dňový pôst. To znamenalo, že večera bola bohatá, podávala sa údená šunka s chrenom. Chren symbolizoval spomienku na umučenie Ježiša Krista. Na stole nemali chýbať ani iné dobroty ako boli vajíčka, klobásky, pečené sliepky, husi, pečené mäso. Bývalo zvykom, že rodina zhromaždená vôkol ozdobeného stola si rozdelila spoločne jedno vajíčko tak, aby z neho každý mohol skonzumovať aspoň malý kúsok, aby bola rodina súdržná a jednotná. Po vzkriesení vyšiel gazda do dvora a štrngal reťazami, aby týmto zvukom odplašil hadov, žaby a všetky tie zvieratá, ktoré by mohli škodiť ľuďom i dobytku. Na východnom Slovensku bol známy archaický zvyk, že pri sobotnom zvonení si všetci utekajú umyť tvár, aby boli celý rok bystrí a zdraví. Matky išli s deťmi na pažiť. Tam na trávniku obkreslili deťom chodidlo, vyrezanú stopu chodidla odlúpnu a obrátia dolu trávou, tak že na vrchu je hlina. Tento úkon sa robil, aby sa v lete deťom nezbierali nohy, keď sa bosé potknú o kameň, alebo keď im do bosej nôžky pichne tŕň. Ak chlapci chcú vedieť, kde budú na jar hniezdiť vtáky idú po dvaja na pažiť, jeden nosí druhého na chrbte a volá: „ Kvoč, kvoč , čiap, čiap“. Na jar potom ľahko našli hniezda vtáčat.

 Ďakujem vám za návštevu a prajem pekné sviatočné dni ... 

Laura

Veľký piatok

Na Veľký piatok platil pre rímsko – katolíckych, gréckokatolíckych, ale i pravoslávnych veriacich prísny pôst, ktorý sa stále dodržiava.

Ľudových zvykov sprevádzajúcich tento deň je veru dosť ....  napríklad niektorí ľudia sa zvykli na Veľký piatok strihať, aby im vlasy dobre rástli počas celého roka. Medzi staršie zvyky patrilo aj  sadenie a štepenie ovocných stromov - verilo sa, že sa dobre ujmú. V tento deň sa nesmela hýbať zem, čiže sa nesmelo pracovať na poli, pretože by sa nič neurodilo, tiež boli zakázané niektoré druhy domácich prác napríklad sa nezametalo, lebo by sa nevyliahli kurence, platil zákaz prať bielizeň, priasť, šiť. Všetky tieto vyššie spomenuté zákazy vychádzali z tradície spomienky na deň umučenia Ježiša Krista – preto sa veľký piatok považoval už za sviatok, kedy sa nemalo v domácnostiach robiť veľké upratovanie.  Ak mal nikto blchy najlepšie sa ich zbavil práve na Veľký piatok – skôr než vyšlo slnce bolo treba uvariť cesnak a potom vodou v ktorej sa cesnak varil sa vykropilo šatstvo, posteľ, umyl sa v nej človek, ktorý mal blchy.  Úkony, ktoré sa robili na Veľký piatok naznačovali tradičnú vieru v mimoriadnu moc Veľkého piatku, ktorá všetko uzdravuje a napomáha dobrému rastu a zdaru práce.

Počas Veľkého piatku sa z domu nič nepožičiavalo, aby sa požičaná vec, či potravinový komponent nestal v rukách bosorky škodiacim nástrojom. Večer sa chodievalo do kostola na pašie.
V minulosti bol rozšírený zvyk umývania sa v tečúcej vode. Bývalo zvykom doniesť symbolicky z potoka trochu vody a umyť si v nej tvár. Umývanie vo vode na Veľký piatok sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami a  toto robili najmä dievky, aby mali hladkú tvár, poistili si sviežosť a krásu na celý rok.

zdroj:  internet, Katarína Nádaská

Zelený štvrtok

Veľkonočné sviatky sú najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Pohľad do minulosti nám potvrdzuje, že Veľkonočné trojdnie, ako sa spomínaným dňom hovorí, bolo bohaté na zvyky a tradície. Hoci sú miestami na míle vzdialené tým dnešným. No také listy púpavy, ktoré sa začínajú objavovať na tanieri aj dnes, jedli naši predkovia práve v týchto dňoch.

„Vŕba, vŕba zelená, daj mi vlasy na dva pásy“. Skoro ráno ešte pred východom slnka sa chodili devy česať pod vŕbu, pričom si hovorili práve túto riekanku. Dievčatá chceli mať vlasy krásne, husté a dlhé ako má vŕba konáre. Z tečúcej vody sa nosilo v hrnčeku aj starším ľuďom, ktorí si zvykli umyť tvár, aby boli zdraví.

Okná domov sa vyzdobili zelenými halúzkami. Niekde bývalo zvykom sypať mravce do izby – mravce symbolizovali šťastie a usilovnosť, ktorými mali počas roka najmä dievčatá oplývať.

Počas tohto dňa sa jedlo tzv. zelené jedlo, špenát, prípadne iné zelené jedlá podľa možností a počasia.
Ak pripadli sviatky Veľkej noci, ktoré patria medzi posuvné sviatky, na teplejšie obdobie a rástla púpava, pridávali sa lístky čerstvej púpavy do pôstneho jedla, šalátové prívarky, prívarky z listov mladej žihľavy, krúpy, zemiaky s kapustou. 

U nás bol na raňajky chlieb s bryndzovou pomazánkou a medvedím cesnakom ... a  na obed tradičný špenát ...  predavačky v potravinách sa smiali ...   vraj dnes len špenát predávajú ...  :)))  Ja ho robím úplne jednoducho ...  udusím  na cibuľke, posolím,  rozklepnem 2 vajcia,  miešam, miešam, kým nestuhnú. Potom už len ochutím mletým čiernym korením a prelisujem cesnak.  K tomu zemiaky a volské oko ...  zelený štvrtok jak vyšitý ...  :)))))

Zelený štvrtok je deň, kedy sa zaväzujú zvony, v chrámoch utíchne organová hudba a namiesto hlaholu zvonov sa rozhrkocú rapkáče, klopačky, klepadlá. V minulosti chodili z jedného konca dediny na druhý chlapci a rapkajúc oznamovali začiatok posvätného ticha.

Rapkáče symbolizovali hluk, ktorý sa robil pri ukrižovaní Krista. Aj niektorým bylinkám sa v tento deň pripisovali liečivé vlastnosti, preto sa napríklad zbieral oman, marunka, pľúcnik a bylinky sa dávali kravám do krmu, aby nad nimi bosorky nemali žiadnej moci, aby dobre dojili a neochoreli.

Na Zelený štvrtok sa chodil zbierať aj hloh a čaj z neho sa používal napríklad na liečenie padúcnice – epilepsie. Obdobie zaviazaných zvonov bolo vhodné na výsadbu hrachu, bôbu, maku využívala sa tu mágia podobnosti a verilo sa, že tieto plodiny sa tiež zaviažu – a teda, že bude dobrá úroda.

zdroj: etnologička Katarína Nádaská 

vaša Laura