Jarná žihľavová kúra

sobota
Každý rok, práve o takomto čase si robím jarnú očistnú kúru zo žihľavy.   O niekoľko týždňov začne rásť v záhradách, na lúkach a na voľných priestranstvách s vlhkou pôdou. Keďže jej je všade dosť, niekedy zabúdame na to, aká je pre naše zdravie prospešná.  Pomôže zbaviť organizmus toxických látok a dodať mu energiu.

A ako na to ?   Mladé výhonky najlepšie čerstvej žihľavy vymácham v niekoľkých vodách, aby som vyplavila nečistoty. Medzi jemnými chĺpkami ich je naozaj dosť.  Do šálky vložím 1-2 vrcholčeky  a zalejem vriacou vodou. Lúhujem  dve minúty, to úplne stačí ... Čaj je bledučký, ľahký, nie je hustý. má svoju špecifickú, zemitú chuť, ktorá vôbec nie je nepríjemná.

Takto pripravený čaj sa má piť ráno nalačno, pred raňajkami  a ešte večer.  Pijeme po dúškoch po dobu najmenej troch týždňov. Neodporúča sa piť viac ako mesiac.

A čo vy ? Tiež si robíte na jar očistné kúry, či iné rituály ?  :)  Ak nie, vyskúšajte túto so žihľavou ... keď vám náhodou nepomôže, určite neuškodí vášmu organizmu. 
Vaša Laura ♥

96/365

O čom dnes napísať ... niekedy aj mne dôjde  inšpirácia ... Takže aspoň jeden pohľad spoza okna ...  :)

Povyberala som z pivnice vlaňajšie muškáty, no poviem vám, nič moc ... vyrastené pahýle, ktoré po odstránení suchých listov ostali holé  ... ale veď oni obrastú, len ich musím začať hnojiť ... Tieto ostanú na oknách dielničky ... Na dome vysádzam vždy nové truhlíky ...
Ale čo ma veľmi prekvapilo, bol muškát, ktorý som v jeseni vybrala z kvetináča, striasla som z koreňov zeminu, zabalila do novín a strčila do papierovej krabice.  Bol veľký a mal krásne zdravé listy ...   Až dnes som krabicu otvorila a muškát zasadila ... Na to, že vôbec nebol poliaty a mal tam úplnú tmu, vyzerá dobre ... Akurát som obtrhala suché listy ...

Už pár dní ma pobolieva koleno ... Mám na ňom, či v ňom (?) artrózu ... Kúpila som si naň mazanie, gel proti zápalu a bolesti ... Ale pomáham si aj babským liečivom ...  Prikladám si listy bielej kapusty, ktoré najskôr naklepem obyčajným tĺčikom na mäso ...  Koleno odpuchlo a bolí už menej ... a teraz dilema ... čo mi pomohlo ?   :))

Ešte zďaleka nie je koleno v poriadku ... a bolí hlavne ráno, kým sa rozhýbem ...
Tiež sa liečite najskôr babskými radami  a až keď nepomôžu navštívite lekára ?  
Tak takýto som mala deň ...
Vaša Laura  ♥

95/365

Minulý týždeň  vyhlásila  Marta D.  výzvu  "kúzlo naozajstnej minulosti"  Ona sama nám predstavila predmety, ktoré jej prirástli k srdcu a ktoré by nevymenila za nič na svete ...  A poprosila nás, aby sme aj my nafotili a ukázali blogerskému svetu svoje poklady ...  :)
Tak sa dnes k tejto výzve pripájam aj ja ...
Začnem najkrajším kúskom a je to kuchynská porcelánová súprava po mojej prabake ...  Narodila sa v roku 1888, volala sa Anna a túto súpravu si vraj kúpila do svojej prvej kuchyne ... mohlo to byť okolo roku 1917, lebo vtedy porodila svoju jedinú dcéru ...

Neviem čo všetko pôvodne obsahovala, ku mne sa dostali dve veľké nádoby na cukor a kávu, šesť koreničiek a štyri šálky.  Mala som aj porcelánový valček na cesto a mlynček na kávu, ktorý sa dal zavesiť na stenu. O tieto dve veci sme prišli keď nám vykradli chatu ... žiaľ ...  Takže, spomienka na prababku, ktorá ako 90 ročná, tancovala na našej svadbe ...

Aj ďalší "kúsok" je veľmi starý ...  Je to zviazaný komplet celý ročník Zorničky, časopisu pre deti.  Ako malá som vlastnila takéto zväzky dva ...  o ten druhý som prišla, stratil sa ...  Priniesla mi ich sesternica mojej starkej ...  ona dala Zorničky zviazať pre svojho syna ... S radosťou som si z nich čítala ja aj moje deti ... Sú tam krásne rozprávky, básničky, ilustrácie ...

Ešte som odfotila jeden z albumov s fotkami z môjho detstva ...  Môj tatko bol náruživý fotograf, fotil rád, veľa a dobre ... preto mám veľmi veľa detských fotiek ... Dýcha z nich na mňa nostalgia, spomienky na pekné detstvo ...

V kuchyni mi visí aj obrázok, ktorý namaľoval tiež on, je to milá olejomaľba našej chaty ...  Tú za pomoci kamarátov postavil sám.  Môj tatko, zomrel žiaľ veľmi mladý ...

Medzi veci, ktoré mi prirástli k srdcu  patrí aj soška harmonikára ... je z porcelánu a je z dielne Ditmara Urbacha ...  Ako dieťa som ju často hladila a obdivovala ... Asi na nej niečo bude ... lebo sošky ako také nemusím ...  :)))

Ešte je toho veľa, čoho by som sa nevedela vzdať ... napríklad prvé ostrihané vlásky detí, ich zošity z prvej triedy, žiacke knižky z tých vyšších tried (niektoré poznámky nemajú chybu ...)
Ozaj ... Mám niekde v liehu dva zúbky, s ktorými sa narodila moja dcéra ... dva úplne vyvinuté mliečne zúbky ... ešte v pôrodnici sa vraj začali kývať, tak jej ich dali lekári vytrhnúť ...  Viete si predstaviť sestričku s bábätkom na rukách ako prišla do čakárne k zubárom  ?...  :)  Žiaľ,  neodfotila som ... nie a nie fľaštičku nájsť ... možno nabudúce ...
Ďakujem vám všetkým za nakuknutie  a prípadné komenty ...  Majte sa dobre ...
Vaša Laura ♥

94/365

Všimli ste si, že na blogu Marty D. je veľmi zaujímavá výzva  ?  Treba nafotiť a odprezentovať svoje poklady, veci, ktoré vám prirástli k srdcu a nevedeli by ste sa s nimi za žiadnych okolností rozlúčiť.
Niečo som si nafotila už aj ja, ale zopár srdcoviek ma ešte napadlo ... Tie si odfotím zajtra a ukážem vám ich ...  :)
Dnes sa teda povenujem modernej architektúre ...  :)

Bola som dnes s Katkou trošku zmapovať trh so skriňami ...  No ... nič moc, ešte pozrieme na nete ... Keď je určitá predstava, hľadá sa ťažko ... Išli sme okolo nového,  moderného kostola na sídlisku Zápotôčky v Prievidzi.  Veľmi zaujímavá stavba v tvare slzy ...  Cvakla som pre vás aspoň pár detailov ...

A celý kostolíky vyzerá takto ...

Túto fotku som si pozičala z netu ... Do objektívu, ktorý som mala so sebou sa celok nezmestil ... Hádam sa jej autor nenahnevá ...
Prajem vám pekný zvyšok večera ...
Vaša Laura ♥

93/365

Konečne ... vyzerá to, že je TU ...  Jar bolo cítiť vo vzduchu už zavčasu ráno, keď som šlapala do obchodu po čerstvý chlebík ...  Dva dni bolo zatvorené a médiá z toho už robia katastrofu,  koniec sveta ...  sme zhýčkaní komerciou ...  Fandím tomuto zákonu ... aspoň si predavačky užijú normáne sviatky a rodiny s deťmi konečne trávia voľné dni sviatočné v prírode a nie v obchodných centrách ...

Dnes som bola viac vonku ako vnútri ... obdivovala som moje kvitnúce zatiaľ maličkosti  ...   :)
Tento biely poniklec mi v piatok priniesla Katka ... urobila mi ním obrovskú radosť. ♥

Už mám bledúčko modrý, ten zatiaľ nahodil množstvo pukov  :

... a ešte mám bordový ... keď vykvitnú, určite neujdu môjmu objektívu.  :)))
Biely hyacint tiež dáva tušiť bohaté kvetenstvo ...

Pažitke sa veľmi teším ... Aj keď ešte dáku mám v mrazničke, čerstvá je čerstvá ...  :)

No a potom tu mám kvitnúce polgule žltých prvosienok ...  Je ich veľa, nekontrolovane sa vedia vysemeniť po celom priestore ...  

Čierne ríbezle sa tiež prebudili, kríky pajazmínu za nimi nezaostávajú ...  

Až teraz si uvedomujem, čo urobil víkendový výdatný dážď a oteplenie s prírodou ...  

Len naše jablone akoby ešte spali ...  

Ďakujem vám za nakuknutie a prípadné komentáre ...  teším sa z nich ... 

Užívajte pekných slnečných dní ...

Vaša Laura ♥

92/365

Tak ... a je po sviatkoch ...
Návštevy aj deti odišli ... šunka sa dojedla ... upratala som a zas sa všetko dostáva do starých, zabehaných koľají ... :)

Všetko má svoj čas, svoj poriadok ...
Pozerala som si fotky na disku ... pred dvoma rokmi, druhého apríla sa už naše jablone pomaly rozvíjali do kvetu ...  a teraz ...  na mnohých miestach Slovenska vraj snežilo ...   :(

V stredu má byť dvadsať stupňov ...   Prejdeme z kabátov a čižiem rovno do tričiek ...  Je to dobre ?  Je to normálne ?
Ďakujem vám za pekné komentáre ... každý jeden ma veľmi teší a vážim si ho ... rovnako, ako vaše návštevy tu, na blogu ...  :)
Prajem všetkým prekný skrátený pracovný týždeň ...
Vaša Laura ♥

91/365 Veľkonočná nedeľa

40 dňový pôst vyvrcholil na Bielu sobotu a po večernej liturgii sa veriaci odobrali k bohato prestretým stolom ...   :)

Tradičným veľkonočným jedlom sú vajíčka, ktoré sú považované za symbol nového života a plodnosti. Vajíčka sa jedli najmä uvarené na tvrdo, alebo ako obradové jedlá napríklad praženica s mladými žihľavovými lístkami, alebo ako stratené kura, či baba. Bolo to jedlo z vajec, údeného mäsa a žemle. V minulosti bolo tradičným veľkonočným jedlom aj pečené jahňa, či kozľa. Po návrate z kostola sa podával sýty obed – zvyčajne slepačia polievka a pečené mäso. Obed bol spestrený koláčmi a vínom.

Na Veľkonočnú nedeľu založili dospievajúcim dievčatám po prvý raz na hlavu partu. Pri prekročení kostolného prahu každá prehodila cez seba peniaz pre šťastie. Veľkonočná nedeľa sa považovala za najväčší sviatok roka, preto sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Preto sa všetko pripravilo na Bielu sobotu.

Obradové veľkonočné jedlá sa pripravili do košíka a zobrali sa na svätú omšu. Cez omšu sa svätili tieto jedlá. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako rýchlo prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve. Stolovanie v tento deň pripomínalo Štedrú večeru. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Hlavný chod bolo mäso z hydiny. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Požehnané jedlo sa muselo skonzumovať tak, aby z neho nič nevyšlo nazmar. Jedli sa aj omrvinky, lebo keby sa tak nestalo, bola by aj úroda ohrozená. Čo sa neskonzumovalo, to sa hodilo do pece a spálilo. Taktiež sa omrvinky zo stola odkladali na liečenie, do siatin, alebo ich dali sliepkam - mali lepšie niesť.

Na Veľkonočnú nedeľu bola aj zábava pre mládež.

Každá návšteva dostala kúsok posväteného jedla, trochu dali na pole, do studne a do záhrady - aby bola dobrá úroda aj voda. Spoločne sa jedlo vajce uvarené na Veľký piatok s vŕbovým a jaseňovým prútom. Ak by niekto počas nasledujúceho roka zablúdil, mal si spomenúť, s kým jedol na Boží hod vajce a spomenul by si na cestu späť.  

Vajíčka na tvrdo varím každý rok spolu s cibuľovými šupkami ...  :)

Majte krásnu i keď upršanú a mokrú nedeľu ... 

Vaša Laura ♥