Kúpili sme teda spray na osy a v prvej fáze sme ho vystriekali len v príslušnej izbe, opatrne, spoza privretých dverí. Po týždni sme prišli skontrolovať ... a pomohlo ... osy popadali. Už ich lietalo len zopár. Podľa akýchsi pilín, ktoré sa trúsili zo stropu ich manžel rýchlo lokalizoval. Boli za poklopom, výlezom na povalu. Ochýlil ho, uvidel osie hniezdo a vystriekal tam zvyšok sprayu. Samozrejme, že utŕžil pri tom zopár žihadiel ... Osy besneli, ale biolit opäť pomohol.
Po ďalšom týždni sme konečne mohli bez obáv vstúpiť do izby a otvoriť tam okno ... Osy boli na zemi, na posteliach, skrinkách ... Už bolo treba len zlikvidovať osie hniezdo ...
Manžel otvoril poklop a naskytol sa mi úchvatný pohľad ... Hniezdo bolo vtesnané do nízkeho medzipriestoru pod povalou.
Vyzeralo ako našľahaný usušený krém. Manžel sa ho pokúsil špachtľou odlepiť do krabice.
Nepodarilo sa a "koláč" pristál na zemi ... :)
Bolo treba dočistiť dosky ...
Pozbierať osiu stavbu aj s osadenstvom ...
Tu, za týmto poklopom zopár týždňov prebývali ...
Už bolo treba len dať do poriadku malú miestnosť, vyniesť krabicu s nákladom ... a náklad zlikvidovať ... Najbezpečnejšie, ako sa dá ... na ohnisku ...
A aby toho náhodou nebolo málo, v komíne sa usadili sršne ... fakt si nevymýšľam ... :))))
Manžel zakúril v sporáku, že ich vystrnadí ... Komín neťahal, všetok dym sme mali vnútri ... Poriadne priložil, urobil veľký oheň a prekážka asi prehorela ... Už to ťahalo, ako malo ... A hejno sršňov lietalo okolo komína ... Našťastie to bolo dosť vysoko, lebo sršňov sa naozaj bojím ...
Kúrili sme potom celý deň, aby naozaj všetko zhorelo ... a keď sa už kúrilo, nakrájala som rajčiny a jablká na sitá, dala som ich sušiť nad sporák ...
Do lesa už príchádza jeseň ... žltnutiu listov hodne napomáha aj sucho, ktoré tu máme ...
Prajem vám pekné, posledné augustové dni ... a nech sa vám osy a sršne oblúkom vyhýbajú ... :))
Vaša Laura ♥